Rektor reaguje na článok v časopise .týždeň

 

V časopise .týždeň číslo 3, vydaný dňa 18. januára 2010, bol publikovaný článok profesora Kováča s názvom Nobelove ceny pre Slovákov?. Niektoré tvrdenia v tomto článku sa dotýkajú dobrej povesti Univerzity Komenského v Bratislave a cti a dôstojnosti rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Prinášame vám reakciu rektora Univerzity Komenského doc. PhDr. Františka Gahéra, CSc.

Rozhodol som sa reagovať na článok profesora Kováča uverejnený v .týždni č. 3, ktorý svojím nariekavým a nekonštruktívnym prístupom nadväzuje na článok prof. Tomášku, uverejnený v .týždni 35/2009. Vzhľadom na to, že ako rektor poznám rozvojový potenciál UK a uvedomujem si, čo všetko je nutné urobiť v ďalšom jej napredovaní, považujem za nutné vyjadriť sa k článku profesora Kováča, aby čitateľ nenadobudol dojem, že ešte aj UK, ktorá je najväčšia, najstaršia a najvýznamnejšia univerzita na Slovensku, si neplní základné poslanie a neprispieva k rozvoju vzdelanosti, vedy a kultúry. V parafrázovaní vyjadrenia profesora Tomášku profesor Kováč píše, že UK je „škola sivá, morálne opotrebovaná, na čele s rektorom bez vízie, ktorý pri výročí školy „odmeňuje morálne zdeformovaných ľudí“ (upresňujem: aktérov husákovskej normalizácie).“ Označenie UK ako morálne opotrebovanú je poburujúce poškodzovanie jej dobrého mena. Je všeobecne známe, že UK dosahuje kritéria kvalitnej univerzity, hoci sa na Slovensku roky vynakladajú nemalé prostriedky na vznik a rozvoj nových verejných vysokých škôl na úkor tejto Alma mater. To, že pán profesor Kováč si myslí, že ako rektor UK nemám vidiny do budúcnosti, že nie som rojko, ma nemrzí, lebo pred akademickú obec som predstúpil so serióznym programom rozvoja UK, ktorý UK aj napĺňa konkrétnymi činmi. UK má vypracovaný dlhodobý zámer na obdobie 6 rokov, ktorý obsahuje zámery UK vo všetkých oblastiach jej pôsobenia a ktorý samosprávne orgány UK pravidelne vyhodnocujú a aktualizujú.

            Pri príležitosti 90. výročia vzniku UK som neodmeňoval, ale dával som pamätnú medailu UK dlhoročným zamestnancom UK, pričom som sa držal princípu subsidiarity. Návrhy predkladali dekani fakúlt, ktorí rozhodovali na základe odporúčania ich poradných orgánov. Takéto návrhy som ako rektor rešpektoval, lebo podľa štatútu univerzity personálne otázky patria v plnom rozsahu do pôsobnosti dekana fakulty. Pánovi profesorovi Kováčovi je táto skutočnosť dobre známa, a predsa znova zopakoval a ešte vylepšil  osočenie, ktoré vyprodukoval pán profesor Tomáška a spresnil ho, že ide o aktérov procesu normalizácie. Pritom profesor Tomáška označil za „morálne zdeformovaného“ len jedného dlhoročného zamestnanca UK bez toho, že by to doložil konkrétnymi faktami a pán profesor Kováč už píše v množnom čísle o aktéroch procesu normalizácie. Skutočnosť, že pán prof. Kováč označuje svojich dlhoročných kolegov za deformátorov univerzity a za aktérov husákovskej normalizácie v súvislosti s tým, že dostali pamätnú medailu UK k 90. výročiu jej vzniku, nemá nič spoločné s noblesou, ktorá sa očakáva od  univerzitného profesora.

Bolo by slušné, keby sa pán profesor Kováč vyjadril, kedy a ako vedenie UK „odsúdilo“ autora článku za to, že UK kritizoval. Samozrejme, žiadne takéto „odsúdenie“ vedenie UK neurobilo. Je však pravdou, že na pôde samosprávnych orgánov UK zaznelo, aby páni profesori využili možnosti samosprávnej demokracie na UK a nie zviditeľňovaním sa v médiách, a na pôde UK sa snažili efektívne riešiť jej problémy. Písať o zhubnom nádore na národnej kultúre, písať o nenormálnom stave, o nádorovom bujnení v súvislosti s UK je skutočne nedôstojné a takéto hodnotenie sa nezakladá na faktoch. Som úprimne presvedčený, že  málokde v našej spoločnosti sa stretneme s tak rozvinutou demokraciou,
s tak širokou samosprávou a možnosťou rozhodovať o smerovaní vysokoškolského vzdelávania a tvorivého vedeckého bádania, ako práve na pôde UK. Právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov sa na UK plne rešpektuje, ale toto právo nemôže prerásť do šírenia neprávd, lží a znevažovania UK, ktorá sa hlási k tradíciám pokroku, demokracie, tolerancie a najmä vzdelania.

Spájanie skutočnosti, že „Univerzita Komenského ... zakúpila antiplagiátorsky program“ s hodnotením: „To chceme na univerzitách pohodu, dôveru, hrdosť, radosť z vlastnej tvorby, hanbu z podvádzania nahradiť strachom?“ je neprimerané a účelovo formulované tak, aby sa vyvolal dojem, že zakúpením antiplagiátorského programu sa vyvoláva na UK strach. Pritom ide o posilňovanie a uprednostňovanie postojov tých študentov, ktorí odmietajú „skratku“ k diplomom cestou plagiátorstva. Potreba tohto programu je však v dnešnej dobe nesporná, negatívne fakty plagiátorstva sa, žiaľ, množia a prax v okolitých krajinách je dokonca už ďalej – v Čechách sa nekontrolujú len záverečné a kvalifikačné práce, ale už aj seminárne práce.

 

František Gahér

rektor UK