Súmrak nad kvalitou vysokoškolského vzdelávania

 

Otvorený list poslancom NR SR, ktorý vznikol po prerokovaní 14 rektorov slovenských vysokých škôl na stretnutí 18. februára 2010 na pôde UK. Zverejnený bol na tlačovej konferencii po stretnutí rektorov a odoslaný všetkým poslancom NR SR. V pondelok 22. februára 2010 boli so znením Otvoreného listu poslancom NRSR na zasadnutí oboznámení členovia Vedeckej rady UK. Všetci prítomí sa s ním unisono stotožňujú.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte, aby sme sa na vás obrátili listom, v ktorom vám chceme vysvetliť niektoré dôležité súvislosti a dôsledky návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1450) - prvé čítanie.

Po prvé, nie je pravda, že touto novelou zákona o vysokých školách (ďalej aj „zákon o VŠ“): „Ide o záchranu a obrovskú pomoc verejným školám“ (Mojmír Mamojka: TA3, V Politike 14. 2. 2010), pretože na všetkých verejných vysokých školách sa už uskutočnila komplexná akreditácia a tieto školy prijímajú študentov len na novoakreditované študijné programy, ktoré garantujú učitelia mladší ako 65 rokov, a splnili kritériá kvality. V tých programoch, kde nesplnili kritériá kvality a nemali vhodného garanta, študenti doštudujú buď v príbuzných programoch na pôvodnej škole alebo v tých istých či príbuzných programoch na inej verejnej vysokej škole. Možnosť pokračovať v štúdiu je garantovaná zákonom o VŠ a verejné vysoké školy v týchto otázkach ústretovo
a konštruktívne spolupracujú.

Po druhé, na slovenských vysokých školách bolo pred komplexnou akreditáciou uskutočňovaných neobyčajne veľa rozličných študijných programov, takže istá redukcia ich počtu je pozitívnym signálom a je to potrebný rozumný krok. Preto argumentácia „práve pre vysoký vek garantov už totiž asi dve stovky programov zanikli" (Mojmír Mamojka: TA3,
V Politike 14. 2. 2010), v prospech navrhovanej novely nemá rozumnú oporu. 
Na dôvažok ustanovenia zákona o VŠ už od roku 2002 obsahujú inštitút akreditácie a dlho vopred je známe aj obmedzenie veku garantov. Školy mali na zabezpečení personálnej garancie programov systematicky pracovať už viac rokov.

Po tretie, návrh novely by viedol k zmene pravidiel akreditácie počas prebiehajúceho procesu akreditovania a znamenal by, že 20 vysokých škôl bolo akreditovaných podľa oveľa prísnejších kritérií, ako by mali byť akreditované zostávajúce vysoké školy.

Po štvrté, pri argumentovaní v prospech novely bol predkladaný ako pôsobivý dôvod zdanlivé pranierovanie neúcty k učiteľom starším ako 65 rokov, ktorých z vysokých škôl „vyháňajú“ a nemôžu tam učiť. Je to mýtus: učitelia po dosiahnutí veku 65 rokov môžu učiť na vysokých školách a tie si ich štandardne  veľmi radi ponechávajú, pokiaľ sú naozaj kvalitnými učiteľmi a dostatočne aktívnymi vo vedeckom pôsobení (dokážu získať granty a pod.). Čo je pravdou, nemôžu plniť úlohu garanta študijného programu. Napríklad v Nemecku majú prísnejšie obmedzenie – po dosiahnutí veku 65 rokov už nemôžu na škole štandardne pôsobiť na úväzok, môžu len, ako naši emeritní profesori, učiť a bádať bez nároku na plat. Takže na Slovensku v tomto smere nie sme žiadna rarita. Ak však na škole pôsobí v danom odbore len profesor starší ako
65 rokov, tak to indikuje istú anomáliu, pretože jedna zo základných povinností profesora je rozvíjať odbor,  a to sa bez rozvoja personálneho zázemia nedá. Takže ak si profesor nevychová nástupcu, tak jeho rozvíjanie odboru bolo neúspešné. Žiaľ, v niektorých prípadoch môžeme nadobudnúť presvedčenie, že to nebolo kvôli vonkajším faktorom alebo faktorom, ktoré nemohol daný profesor ovplyvniť, ale že on sám cieľavedomým pôsobením dosiahol tento stav nenahraditeľnosti. Ak by nebola obmedzená veková hranica na garantovanie, tak by bol tento profesor nenahraditeľným elementom – jediným garantom.

Po piate, nie je pravdou, že odborné vysoké školy sú niečím dočasným – napríklad v Európe a USA väčšina tzv. colleges sú vlastne bakalárskymi vysokými školami a môžu svoj cieľ dosahovať vo vysokej kvalite bakalárskeho štúdia a v tomto zmysle byť veľmi uznávanými. Predkladanou novelou zákona o VŠ by odborné vysoké školy u nás mohli uskutočňovať aj druhý a tretí stupeň vzdelávania (doktorandský). Politickou cestou by sa znehodnotili očakávané efekty komplexnej akreditácie. Napríklad v Nórsku iba 7 univerzít z 24 vysokých škôl má právo poskytovať tretí stupeň vzdelávania.

 

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dúfame, že sme predložili presvedčivé argumenty v prospech odmietnutia tohto návrhu novely zákona o VŠ a že vám záleží na osude vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, a preto tieto argumenty zvážite pri vašom rozhodovaní sa o tom, či tento návrh podporíte.

 

V Bratislave, 18. 2. 2010                          

 

prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc.

rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

 

prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.

rektor Žilinskej univerzity v Žiline

 

Dr. h. c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc.                  

rektor Technickej univerzity v Košiciach

 

doc. PhDr. František Gahér, CSc.

rektor Univerzity Komenského v Bratislave

 

prof. PhDr. Beata Kosová, CSc.

rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

 

prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

 

prof. RNDr. René Matlovič, PhD.

rektor Prešovskej univerzity v Prešove

 

prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc.

rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

 

doc. Ing. Martin Mišút, CSc.

rektor Trnavskej univerzity v Trnave

 

prof. MVDr. Emil Pilipčinec, PhD.

rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

 

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Sivák, PhD.

rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave

 

prof. Ondrej Šulaj

rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave

 

prof. Ing. Ján Tuček, CSc.

rektor Technickej univerzity vo Zvolene

 

prof. RNDr. Libor Vozár, CSc.

rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

 

V pondelok 22. februára 2010 boli so znením Otvoreného listu poslancom NRSR na zasadnutí oboznámení členovia Vedeckej rady UK. Všetci prítomí sa s ním unisono stotožňujú.

Zoznam prítomných členov Vedeckej rady Univerzity Komenského v Bratislave na zasadnutí 22. februára 2010:

doc. PhDr. František Gahér, CSc.

rektor Univerzity Komenského v Bratislave

prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc.

prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave

JUDr. Mária Duračinská, CSc.

prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave

MUDr. Peter Osuský, CSc.

prorektor Univerzity Komenského v Bratislave

doc. RNDr. Ján Pekár, PhD.

prorektor Univerzity Komenského v Bratislave

doc. RNDr. Ján Boďa, CSc.

dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK

prof. RNDr. Anton Gáplovský, DrSc.

dekan Prírodovedeckej fakulty UK

doc. PaedDr. Miroslav Holienka, PhD.

dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK

prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.

dekan Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK

prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc.

dekan Farmaceutickej fakulty UK

prof. MUDr. Peter Labaš, CSc.

dekan Lekárskej fakulty UK

prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD.

dekan Pedagogickej fakulty UK

doc. MUDr. Dušan Mištuna, CSc.

dekan Jesseniovej lekárskej fakulty UK

prof. Ing. Jozef Papula, PhD.

dekan Fakulty managementu UK

Mgr. Ondrej Prostredník, PhD.

dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK

doc. ThDr. Marian Šuráb, PhD.

dekan Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK

prof. JUDr. Marián Vrabko, CSc.

dekan Právnickej fakulty UK

prof. JUDr. Ľubor Cibulka, CSc.

Právnická fakulta UK

prof. RNDr. Marek Fila, drSc.

Fakulta matematiky fyziky a informatiky UK

doc .PhDr. Ladislav Kiczko, CSc.

Filozofická fakulta UK

prof. MUDr. Daniela Kotulová, CSc.

Lekárska fakulta UK

prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Fakulta matematiky fyziky a informatiky UK

prof. PhDr. Ondrej Mészáros, CSc.

Filozofická fakulta UK

prof. RNDr. Ján Turňa, CSc.

Prírodovedecká fakulta UK

prof. RNDr. Daniel Vlček, DrSc.

Prírodovedecká fakulta UK

PhDr. Edita Ivaničková, CSc.

Historický ústav Slovenskej akadémie vied

prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.

Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied

prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc.

Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied

prof. MUDr. Róbert Hatala, CSc.

Výskumný ústav srdcovo cievnych chorôb

prof. MUDr. Anna Remková, DrSc.

Nemocnica MO SR a.s.