Všetky jazyky majú pravdepodobne spoločný pôvod
O jazyku a mierach jeho zmien bola profesorská prednáška prof. PhDr. Pavla Žiga, CSc., z Filozofickej fakulty UK, ktorú predniesol v Aule UK dňa 21. apríla 2010 zamestnancom a študentom univerzity i jazykovedcom z SAV.
Profesor Žigo sa inšpiroval citátom amerického kozmonauta Eugena Andrewa Cernana, nositeľa čestného doktorátu UK, ktorý povedal: „Ak chcete vidieť Zem, musíte ju opustiť.“ Tento výrok aktualizoval: „Ak chcete vidieť jazyk, musíte ho opustiť.“ Keď teda chceme lepšie pochopiť fungovanie jazyka, mali by sme sa naň pozerať zvonku. Tak ako známy slovenský jazykovedec profesor Horecký upozornil, že nestačí skúmať jav len v rámci daného elementu, ale podnety na jeho správanie či fungovanie treba hľadať vonku vo fungovaní všeobecných pravidiel.
Jazyk v sebe nesie aj princíp neurčitosti. Jazykové znaky totiž nepoukazujú na objekty ako celok vo všetkej zložitosti, ale odrážajú iba niektoré stránky. „Jazyk tak nepodáva nestranný obraz skutočnosti, je iba prostriedkom orientácie v nej a zameriava sa raz na jeden, raz na druhý aspekt tak, že umožňuje posudzovať realitu z rozličných hľadísk,“ vysvetlil profesor Žigo.
Profesor ďalej priblížil, že variantnosť jazyka môžeme vnímať geneticky, areálovo, sociálne, diachronicky či synchronicky.
Všetky jazyky sveta môžeme z genetického hľadiska roztriediť do šiestich jazykových rodín: indoeurópska, uralská, altajská, kartvelská, drávidská, semitsko-hamitská rodina. Profesor Žigo povedal, že existovala teória o spoločnom pôvode všetkých šiestich rodín jazykov. „Na základe tejto teórie historickí jazykovedci zistili, že existuje 353 slov, ktoré vo všetkých jazykoch zneli približne rovnako. A existuje 13 znakov, ktoré sú rovnaké pre všetky jazyky sveta, samozrejme, v historicky rekonštruovanej podobe,“ priblížil profesor. Napríklad v každom jazyku nájdeme spôsob, pri ktorom sa hovoriaci (1. osoba) označuje pomocou písmena „m“ alebo zámenom v podobe „mi“.
Areálové ovplyvňovanie jazykov môžeme vnímať pri jazykoch, ktoré geneticky nesúvisia, ale pod vplyvom areálovej príbuznosti sa ovplyvňovali. Napríklad bulharčina alebo macedónčina prišli do kontaktu s turečtinou a inými jazykmi a zmenil sa spôsob ich skloňovania. Namiesto pádových koncoviek pády vyjadrujú pomocou predložiek.
Profesor Žigo sa venoval aj problematike skloňovania a množstvu výnimiek, ktoré slovenský jazyk má. Tradične využívame 14 vzorov, pri zohľadňovaní výnimiek vytvorila jazykovedkyňa Sokolová 51 vzorov, ďalší jazykovedec Páleš až 131 vzorom a iní jazykovedci prišli k číslu 199. Profesor Žigo sa preto pýta: „Do akej hĺbky má zmysel ísť pri stanovovaní skloňovacích vzorov?“
Skonštatoval, že slovenčina nie je ľahký jazyk. „Prítomnosť krátkych a dlhých hlások, tvrdých a mäkkých spoluhlások, územná poloha, kontakt s inými jazykmi, mnohoraká konfesionálna príslušnosť nositeľov sú príčinou silného tlaku. Preto sa v slovenčine nemožno vyhnúť výnimkám,“ argumentuje. Zložitosť nášho jazyka si najlepšie uvedomíme, ak sa ho pokúsime učiť cudzincov.
Profesor Pavol Žigo sa venoval jazyku, mieram jeho zmien i variantnosti. Foto: Marián Kukan
