Profesorka Plichtová prednášala deťom o potrebe lásky
V stredu 24. augusta 2011 sa deti z Detskej Univerzity Komenského učili o tom, prečo človek potrebuje lásku. O zaujímavých faktoch a experimentoch v tejto oblasti im porozprávala prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD., z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.
Začala informáciou, že opica Macacus rhesus má až 94 % génov spoločných s človekom. Práve preto si vedec Harry Harlow zvolil mláďatá týchto opíc na svoje experimenty, aby dokázal, že láska je potrebná pre život.
Niekoľko mláďat izoloval od ich biologických mám a vychovával ich v spoločnosti „umelých mám“, ktoré boli vytvorené z drôtov alebo s froté povrchom. Opičky, ktoré mali drôtenú mamu, k nej prichádzali len vtedy, keď potrebovali jesť. Froté mama pre opičky predstavovala aj príležitosť túliť sa a vyhľadávali u nej dotyky. Obe umelé mamy pre opičky znamenali pocit bezpečia, bežali k nej, keď boli vystrašené, alebo keď sa s ňou ocitli v neznámom priestore. Izoláciu od mamy znášali najhoršie.
Mláďatá opíc, ktoré žiadnu, ani umelú mamu nikdy nemali, väčšinou neprežili. Ak áno, ich správanie bolo nenormálne, boli ustráchané, prípadne agresívne a nespoločenské. Profesorka Plichtová deťom vysvetlila, že tomu tak bolo preto, lebo umelé mamy mláďatá nenaučili, ako nadväzovať sociálne kontakty. Ak sa takýmto opičkám neskôr aj podarilo mať vlastné mláďatá, nevedeli sa o nich starať a odmietali ich.
Z minulosti sú známe aj kráľovské experimenty s ľuďmi. Napríklad rímsky cisár Frederick II., ktorý žil v období stredoveku, odobral rodičom novorodeniatka, aby zistil, ktorý jazyk bol prvým jazykom sveta. Vychovával ich izolovane a opatrovateľky sa s nimi nesmeli zhovárať. Deti nielenže nezačali hovoriť, ale ani jedno z nich neprežilo.
„Ľudský mozog sa rodí ako nehotový a nezrelý,“ povedala profesorka Plichtová. „Bez emocionálnych, sociálnych a telesných podnetov sa nemôže vyvíjať správne,“ dodala. Navyše stres z odlúčenia spôsobuje, že organizmus bojuje proti bielym krvinkám, čím sa oslabuje imunita. A to je dôvod skorého úmrtia.
Súvis medzi dĺžkou života a láskou zaujímal deti aj po prednáške, keď dostali priestor na otázky. Jedna z nich znela: „Keď dieťa dostáva viac lásky, môže sa dožiť dlhšieho veku?“ Deti zaujímalo aj to, prečo nemá každé dieťa v detskom domove jednu opatrovateľku, alebo prečo tínedžerská láska nie je ako dospelácka láska.
Profesorka Jana Plichtová z Katedry psychológie FiF UK
Foto: © Peter Procházka, Divadlo Aréna
