VZNIK A VÝVOJ UNIVERZITY V ROKOCH 1919 AŽ 1937
Vznik Univerzity Komenského v roku 1919 mal mimoriadny význam pre rozvoj kultúry, vedy a vzdelanosti na Slovensku. Po prvý raz v dejinách malo Slovensko svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku.
Absolventi tejto univerzity tvorili prvú vysokoškolsky vzdelanú generáciu, ktorá študovala na slovenskej univerzite a výynamne prispela k rozvoju duchovnej kultúry Slovákov.
Začiatky budovania Univerzity Komenského však neboli ľahké. Vinou neľútostnej maďarizácie nemalo Slovensko nielen dostatok vzdelaných odborníkov pre vyučovanie na jednotlivých fakultách, ale ani učiteľov pre základné a stredné školy. Výrazne sa to prejavilo napríklad pri vznikajúcej právnickej fakulte, ktorá mala čo najrýchlejšie vychovať nových ľudí pre všetky odvetvia štátnej správy a nahradiť staré úradníctvo. Rovnako filozofická fakulta, ktorá mala budovať intelektuálnu základňu slovenskej kultúry v mladej republike, nemala široký výber prednášateľov spomedzi málopočetnej vrstvy slovenských vzdelancov.
Napriek tomu, že zákon o založení Univerzity Komenského predpokladal i budovanie prírodovedeckej fakulty, jej zriadenie v prvých dvoch desaťročiach existencie univerzity sa nedalo uskutočniť. Pre rozvoj prírodovedných disciplín na vysokoškolskej úrovni neboli ešte na Slovensku podmienky. Jediná zo štyroch navrhovaných fakúlt sa ako prvá pomerne úspešne začala rozvíjať lekárska fakulta (1919), ktorá od zimného semestra 1924/25 otvorila už všetkých 5 ročníkov lekárskeho štúdia.
V čase svojich začiatkov sa Univerzita Komenského stretávala okrem nedostatku špecialistov i s priestorovými problémami, nedostatočným prístrojovým vybavením a chudobnou dotáciou zo strany štátnej administratívy. Tieto problémy vyplývali z hospodársko-politickej situácie predmníchovskej republiky, pretože uplatňovanie vládnej ideológie čechoslovakizmu malo negatívny vplyv aj na rozvoj univerzity. S postojom oficiálnych štátnych orgánov ostro kontrastoval záujem českých vedeckých a pedagogických pracovníkov, najmä profesorského zboru Karlovej univerzity , o rozvoj vysokého školstva na Slovensku. Prinášajú so sebou tradície Karlovej univerzity, čo malo nesmierny význam pre rozvoj a uplatňovanie akademických slobôd na UK, ktorá bola od začiatku budovaná ako najvyššia vedecká a vzdelávacia inštitúcia.
Na univerzite sa od jej počiatkov rozvíjala vedecká práca. Z iniciatívy profesorov LFUK vznikol v októbri 1921 časopis Bratislavské lekárske listy, ktorý vychádza dodnes. Právnická fakulta založila edíciu Knihovňa Právnickej fakulty UK, a filozofická fakulta Spisy Filozofickej fakulty UK. Profesori UK iniciovali aj založenie ľudovovýchovnej inštitúcie Extenzia s popularizačno-vedeckým zameraním (1923) a modernej vedeckej spoločnosti na Slovensku - Šafárikovej učenej spoločnosti, ktorá od roku 1926 vydávala časopis Bratislava. Vcelku v skromných ekonomických podmienkach sa podarilo v prvom desaťročí existencie univerzity vykonať veľký kus práce v rozvoji vedeckého bádania na Slovensku. Postupne sa Univerzita Komenského dostávala i do povedomia v zahraničí. Prejavilo sa to nadväzovaním vedeckých kontaktov, výmenou publikácií so zahraničnými vysokými školami a vedeckými inštitúciami. Na UK prichádzajú na študijné a prednáškové pobyty viacerí profesori z Francúzska, Anglicka, Nemecka, USA i zo štátov Malej dohody, s ktorými univerzita udržiavala živé kontakty. V Bratislave študovali po celé obdobie predmníchovskej republiky i za Slovenského štátu desiatky poslucháčov z Poľska, Juhoslávie, Rumunska, Bulharska a iných krajín.
Je prirodzené, že univerzita a jej študenti sa stali súčasťou vtedajšieho politického diania. Už v roku 1921 vznikol Zväz slovenských študentov a jeho jednotlivé zložky na fakultách v podobe študentských spolkov (Medik, Právnik, Spolok poslucháčov filozofie Ľudovít Štúr). Vytvorili sa tiež stavovské, politické, náboženské i regionálne vysokoškolské spolky, v ktorých sa odrážal politický život spoločnosti.
Ťaživú priestorovú situáciu Právnickej a Filozofickej fakulty v roku 1937 zmiernilo odovzdanie novej budovy na Šafárikovom námestí s veľkou aulou, ktorá je dodnes najvýznamnejším slávnostným priestorom UK.
